Popri všetkom zhone, strese a ruchu, vezmi si minútu a započúvaj sa do svojho srdca. A povedz aspoň jedno Ďakujem.

Mama Zem, toto je pre teba.

Ďakujem ti za dve zdravé ruky, ktorými môžem toto pre teba napísať. Hoc si to nikdy neprečítaš a nikdy nevypočuješ, viem, že vždy pocítiš, čo sa pre teba snažím robiť, pretože som len jedna z milionov kvapiek v tvojom mori..chcem si vziať malú chviľku a poďakovať sa ti. Bude to krátke a bez zbytočných metafór. Nehnevám sa, že nie som nadaná a otvorená voči umeniu. Čertim sa pre smiešne veci, že mám veľký nos a kilá navyše, ale ty to tak chceš, podľa tebe bol tento výsledok zo všetkých ostatných najdokonalejší a preto som taká aká som. A len vďaka tebe, tvojími ústami, môžem povedať, že sa milujem.

 Za všetko čo mi dávaš ti viem dať ja len jedno a to je vďačnosť a toto krátke poďakovanie, že si tu pre tento svet. Si tu pre každého a nie si len moja, ale to čo robíš každý deň pre každučku dušu je neuveriteľné.

Vďaka tebe som, vďaka tebe žijem. Popri tejto modernej uponáhlanej dobe si ty v skutočnosti všetko čo mám a čo potrebujem.

Vieš, to, že mi dovolíš dýchať, rozhodovať sa, žiť, byť a koniec koncov, že ma miluješ, ma v skutočnosti robí človekom.

 Popravde netuším ako vyzerá tvoja tvár, ale predstavujem si ťa ako jedno obrovské srdce, čo má pre každého človeka aspoň 5 rúk. Prečo?

Robíš ma každý deň šťastnou, môžem vstať, síce o čosi skôršie než tvoje slnko, ale dokážem sa postaviť na vlastné nohy a obliecť sa. Cítim sa o čosi viac unavenejšia a mám presilenú ruku, ale viem sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť. Netlačíš ma k tomu, proste mi to dovolíš. Ďakujem.

Opúšťam byt. Je v ňom ticho. To značí len harmóniu.  A keď sa doň započúvam  Počujem len tiché pradenie, aj pokojný tlkot sŕdc. Som šťastná. Ďakujem.

Kráčam si ulicou, cez beton rašelí zelená púpava, a uvedomim si, že je to len jeden z tých tvojich milionitých darov, ktorá zachraňuje tento svet a ktoré nám dávaš zadarmo. Nerobíš to pre našu radosť, robíš to preto, aby sme tu mohli byť. Ďakujem.

Počujem trepot krídeľ vtákov a ich džavot v košatých korunách stromov. Počujem vďaka tebe. A usmejem sa. Ďakujem.

Dovoľ mi na záver povedať len dve slová, hoc asi nikdy nepostačia a ich váha sa nikdy nebude rovnať tvojim činom, ale je to jedine, čo ako tvoj človek dokážem a za to ti to ďakujem..

 Mama Prŕoda, či mama Zem. Máš toľko podôb, no v každej z nich si tak pôvabná a čarovná.

Mama Príroda, milujem ťa...