Choď na obsah Choď na menu

Ahoj Denníček,

17. 11. 2015

Deň prvý, či ako sa to vždy píše..




 

je vôbec normálne zdraviť ťa? …




 

Je vôbec normálne spovedať sa sama sebe a tváriť sa, že ma niekto ako ty vypočuje a pochopí?




 

Hoci ..ľudia sa vraj potom cítia lepšie..




 

Je vôbec normálne klásť si tieto otázky, keď ich kladiem sama sebe?..




 

Všetko sa mi zdá podorzivé..




 

Moja veľmi dobrá priateľka, Lucia, mylsím, že by si ju mal poznať pretože je to ustredná postava môjho života. Je to blondína, clekom štíhla, asi 1,20 vysoká nerobím si srandu, gombík vo výťahu stlačí iba po ôsme poschodie, čuchá zadky, keď stojí v rade a jedinou priepustkov z panoptika obrov sú práve jej 50centimetrové podpätky. Poradila mi teda, že zaviesť si denník je úžasná vec, hej robila porpti tom väčšie orácie a rituály, ale to je zbytočné..Pretože ona tomu verí...(Je tak trochu šialená!) Možno aj ja, keď ju práve pomluvám s tebou...no povedzme si pravdu..s tebou?..




 

A stále ti akosi neviem a či viac neverím, že mi nejako hŕstka nasledovných papierov, A5 zošit, pomôže do života, prehryznúť sa traumou, či pogratulovať, hej, dnes ma povýšili, ale skúsim to...




 

.....Hej je to blbosť.




 

Vzdávam to...........




 

Ale až...Hneď po tom ako skončí toto nudné posedenie s nervným šedivým ujom za vrcholom stola, ktorý ma práve zbadal a žiada, aby som ťa zložila zo stola....

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.