Chýbal si mi..

Neviem prečo, ale tešila som sa až si budem opäť môcť do teba niečo načmárať..Som sadomaso..Chcem ti urobiť zlé veci.. 

Prečo to vôbec hovorím..

Lucia mala pravdu, viesť si denník je parádna vec.

Som chorá?

Práve je 18 hodín, pred necelou polhodinou som prišla z práce. Navarila som niečo pre svoje dvojčatá, ktoré prídu ku mne o hodinku na návštevu. Bolo to ťažké, jeden je totiž vegetarián a druhý by zožral aj tanier kebyže sa dá. Nakoniec som im spravila chlebíčky. Danielovi bez šunky, Patrikovi so šunkou (aby sa jeho výsosť neposrala). 

Ja som vegetariánka od 12! Pretože vtedy som spoznala aj Luciu vegetraiánku a tá mi ukázala nový život bez toho, aby som vložila do úst hocičo čo kedy zablačalo alebo zamučalo, nebodaj zamňaučalo.

Pred príchodom dvojčat som stihla ešte upratať obývačku a hosťovskú izbu, plánujú sa totiž u mňa zdržať (v ich prípade platilo, že ak cestoval jeden, musel s ním aj ten druhý). Sama neviem prečo boli na sebe tak závisly, akoby boli siamské dvojčatá a pritom sú k tomu ešte dvojvaječné.

V mojej izbe to vyzerá ako po páde (úspešného) nákupneho centra a preto nemôžem zabudnúť, že keď budem na nej otvárať dvere dávať si pozor, aby nevypadol ani jeden kúsok oblečenia.

…..

Super. Dvojičky dorazili. Je 17:15! A vraj majú pre mňa prekvapenie. To som zvedavá, čo za debilinu zase vymysleli! To by neboli oni!

"Ahoj,sestra." Daniel ma objal ešte vo dverách, Patrik musel až v byte, pretože Dano mu to nedovolil. "Sa máš?"

"Dobre, bratia. Dobre sa mám, koľko tu zostanete? Bola by som rada kebyže čo najkratšie."

"Jasné. Sľubujem, že za 5 dní odlietam do Francúzska a Daniel na Mars."

"Teším sa." Zatvorila som za nimi dvere, no Patrik ma zastavil. "Počkaj a čo naše prekvapenie?" Vyznelo to tak akoby som mala prekvapiť ja ich.

"Ach, prepáčte už vošlo dnu? Môžem zatvoriť?"

"Ešte nie, prosím." Ozval sa hlas spoza dverí, chcela som zo srandy zabuchnúť, no radšej som skontrolovala kto za nimi stojí. 

Bože? Žijem?

Obrátila som zrak na nebesá, teda plafón, ale malo to byť akože do neba, aha, pavúk, zrejme otec chytal večeru. pre svoju pavučiu rodinku, chápeme sa? Bolo mi ľúto ich zabíjať, mali predsa tri krasne zdravé deti Prečo mi posielaš svojho anjela? Toho najkrajšieho? Vari si už prišiel po mňa? Veď ešte nie som zbalená (krava, do neba ani nemusíš byť, dostaneš tam obrovské rúcho spod kotrého ti budú vytrčať krídla aach) a kým zbalím celú izbu to bude utrpenie to ma radšej nechaj žiť a toho anjela mi tu nechaj čoooo?

"Anna, toto je, Adrián. Pamätáš si na môjho veľmi dobrého kamaráta, ktorého som ti spomínal? Čo som sa s ním spoznal v New Yorku, no a toto je jeho bratranec, budem sa o neho dočasne starať, je na Slovensku úplne nový." Oboznamil ma Patrik.

"Ahoj, Anna, teší ma." Podal mi obrovskú nádhernú krásnu prenádhernu sexy dlhú snedú jemnú nežnú...

"Nuž, prepáč, u nás v New Yorku je zvykom podávať si na zoznámenie ruky." Odťahoval ju odo mňa, no ja som ju k sebe opäť pritiahla (ruku).

"Ahoj, Adrian, tiež ma teší a prepáč, že som takto z teba mimo, teda ja som to tak nemyslela, že som z teba ani do teba, ale radšej nechajme to tak. Poď sadni si u mňa." Posunula som ho ku gauču, ešte šťatsie, že som ho povysávala z tých omrvineik z pukancov a čipsov, ktoré tam ostali ešte spred dvoch mesiacov kedy sme si s Luciou urobili dievčenskú párty. Na nič si nepamätám, len viem, že sme určite veľa pili. Veľmi veľmi veľa. A potom veľa zvracali. Veľmi veľmi veľa.

"No, Adrian a prečo si sa rozhodol pricestovať na Slovensko? S Patrikom?"

"Nuž ja rád cestujem... po svete." Bože, proísm ťa nech to nie je ďalší Mojžiš (ale tento je sexy). " A na Slovensku som ešte nebol a určite znie smiešne, že viem tak super po slovensky, ale moja stará mama a stará mama aj Mareka, Patrikovho kamaráta a môjho brtaranca."

Príliž moc to rozťahuje, pochopila by som to aj bez týchto zbytočných slov. Daniel sa radšej pustil do chlebíčkov v kuchyni. A ja som mala chuť sa do niečoho zahryznúť, no až keď to zavrie ten rozkošný zobáčik a dopovie ten svoj pekný milý .... otravný príbeh.

"Tak sa Marek opýtal Patrika či by ma nevzal na nejaký čas sem na Slovensko."

"A čo más z toho cestovania?" Ozval sa Daniel spoza stola.

"Nuž dobrý pocit, aj tak by som nemal čo doma robiť. Tam to už poznám a svet má toľko nepoznaných krás. A potom aj prádzne bankové konto." Zachichotal sa. 

Napríklad tá moja nepoznaná krása. Neviem prečo som ju nikdy neobjavila. A teraz musím po svete chodiť s týmto ksichtom akoby na ňom umpalumpovia tancovali niekoľko noci čardáš a s telom akoby ho niekto privrzol medzi dverami výťahu a cestoval až do pivnice a potom zas hore, dole...

A Adrián? Ten boh čo sedil vedľa mňa a pod bielým telkom sa risovalo jeho pevné svalstvo a zips na nohaviciach išiel prasknúť od jeho mužnosti... dobre to sem nebudem splietať, to ti opíšem až keď to zažijem...

Určite snívam! Alebo si dvojičky zo mňa vystrelili! Objednali modela z Vogue. Boli toho schopný, od detstva sme sa doberali. Preto mi aj chýba kúsok malíčka na ľavej nohe. Alebo umieram! Pretože toto nemôže byť naozaj, nemôžem vidieť boha bez toho aby sa nič vážnejšie nestalo. Nová Panna Mária zo mňa nebude, to môžem vylúčiť hneď. Jediný úspech môjho života. Dostala somd o toho jedného tretiaka na strednej. A už vôbec nie bez hriechu! A nevolám sa Mária! Som Anička! Po svojej mamičke! A.... Odveci!!

A čo ak je to Diabol a vybral si ma ako svoju nevestu? A ja moc zveličujem! Anna, ty hovädo, upokoj sa!

Čo bolo v tom čaju?? 

Zdalo sa mi, že hcutí po nejakých bylinkách..

Otázka je akých??????

Adrián je proste kus chlapa, taký čo by mohol fotiť titulné strany pre nejaký luxusný časopis a pri tom by si ani nemusel vypchávať rozkrok, je super taký aký je! Však bohovia si to môžu dovoliť.

S návštevou som sa rozprávala až do polnoci až kým nezačal byť Daniel nervózni, že by si už rád pospal. No jasne jeho varovne zdvihnuty ukazovak vždy zvíťazí...

Adrián spal v obývačke a dvojičky v hosťovskej, no a mne ostala moja milovaná izbička. To ste mali vidieť, keď som sa na nej snažila otvoriť dvere a pri tom sa vyhnúť Adrianovmu nechapavému pohľadu. Využila som situáciu, keď si vyzliekal tričko a vyzliekol sa do SPODNÉHO PRÁDLA!. (Krava, mohla som tam ešte chvíľku zostať a roztočiť to s ním).

Našťastie ma žiadna vlna nezasypala, ďakujem, bože (Adrián).

Dobrú noc, denníček!